Choď na obsah Choď na menu
 


História Moraviec

 

                                                               

Obrázok  

Obrázok

 

Povesť o založení Moraviec

 

Slnko bolo v polovici svojej dennej cesty, keď predná časť vojenskej

družiny Moravanov zastala na vŕšku, aby počkala

opozdilcov, ktorí len pomaličky napredovali roztiahnutí v dlhom

zástupe. Bolo vidno, že sa neobávajú žiadneho nepriateľa, veď

po porážke Pribinu a jeho odchode z Nitry bola krajina v moci

Mojmíra I. A tak vyslaná vojenská družina mala už celkom iný

cieľ. Bolo treba nájsť vhodné miesto na založenie novej osady

Moravanov. Vratislavovi, vodcovi vojenskej družiny, sediac

v sedle svojho vraníka sa naskytol z vŕšku nádherný pohľad na

krajinu pred ním. Mierne zvlnená, skláňajúca sa na juh do

širokého údolia obklopeného nízkymi vŕškami sa mu na prvý

pohľad páčila. Od severu na juh tečúce tri potoky, ktoré

prezrádzali ich vysokými brezami a košatými vŕbami obrastený

brehy, sa akoby v strede údolia vlievali do jedného, dávali tušiť

jeho skúsenému zraku, že tam niekde, kde sa spájajú, je to

vhodné miesto, o ktorom mu vraveli zvedovia. A ešte niečo tu

bolo, čo ho ako skúseného bojovníka fascinovalo. Obranný val

tiahnuci sa naprieč krajinou od juhu na sever k horám. Aj keď

už bol značne poškodený, predsa by mohol v budúcnosti ešte

poslúžiť.

Počkajúc i na tých posledných začali pomaly zostupovať do

údolia. Jazdci na koňoch, ktorých brzdila pomalá rýchlosť

jediného voza v kolóne, na ktorom sa viezla Vratislavova žena

Swatava, sa čo nevidieť predsa len ocitli pri cieli svojej cesty.

Tu ich už čakali zvedovia Zohor a Vlkina, ktorí spolu s Vratislavom

pešky prešli vyhliadnuté miesto.

Skutočne je to tak, povedal po obchôdzke zhomaždeným

bojovníkom Vratislav. Zo západnej a východnej strany potoky,

spájajúce sa dolu na juhu, obrastené trstinou a šáchorom, nás

budú dobre chrániť. A od severu postavíme palisádovú hradbu,

pred ňu piekopu. No, miesto priam stvorené pre naše zámery.

Odsedlať, vypriahnuť kone. Dvaja ich budú strážiť na pastve

a ostatní do roboty. A ty, Zohor, pôjdeš naspäť do Nitry

Mojmírovi s odkazom, že sme našli vhodné miesto pre novú

osadu. Áno, pane, ale čo mu povedať, ako sa bude volať?

Vratislav, nečakajúc takú otázku, keďže na meno ešte ani len

nepomyslel, po krátkom zaváhaní vyslovil meno, ktoré mu

pripomínalo rodnú Moravu.

Moravce. Moravce sa bude volať. Večer, keď všetci okrem

stráží sedeli pri ohni, Swatava predriekajúc zhomaždením

modlitbu Otče náš, ktorú ju naučil pred dvoma rokmi na

Mojmírovom dvore kňaz pasovského biskupa, na jej konci ešte

dodala:

Pane, buď milostivý Moravciam, nám a našim potomkom.

Nevymaž meno Moravce zo svojej pamäti ani z pamäti ľudu

tejto krajiny.

Amen.

 

 

Historický vývoj.

 

Osídlenie v chotároch obce bolo už v mladšej

dobe kamennej (neolite) ľudom kultúry

s mladšou lineárnou keramikou. Bolo to

v rokoch približne 4000 - 4500 pred naším

letopočtom.

Na hone Jeruzalem bol v roku 1916 nájdený

bronzový čakan, ktorý bývalý notár z Hokoviec

Tomor predal do Národného múzea v Budapešti.

Začiatkom 20. storočia v roku 1928 našiel

bývalý učiteľ Vojtech Bodnár na hone

Konopiská dve urny z čiernej hliny. Pozostatky

urien, črepov a náradia z doby kamennej sa

našli aj v katastrálnom území v Kostolných

Moravciach na honoch Nad Tôvom, v Porošíne

a Za Pavčím.

 

Archeologický výskum

 

Podrobnejšie a vedeckejšie archeologické

skúmanie osídlenia uskutočnili 1982-1986
pracovníci Archeologického ústavu

Slovenskej akadémie vied z Nitry Dr. Peter
Šalkovský a Jozef Császta na hone Dolné
Devničky, kde bolo nájdené torzo kamenného
sekeromlatu, kamenný drvič a radiolaritová
čepieľka. Severne od obce Opátove Moravce,

kde boli nájdené črepy kultúry s mladšou lineárnou
keramikou, neúplný dvojkónický praslen, kamenná
oslička a výrazný včasnostredoveký črepový materiál.

V roku 1986 skúmal Dr. P. Šalkovský z
Archeologického ústavu Slovenskej akadémie

vied v Nitre (AÚ SAV) staroveké sídlisko na

na hone Konopiská.Bola tu objavená keramika z obdobia
kultúry s lineárnou keramikou. Výskum tu odkryl

zásobnicové jamy a obilnice aj zahĺbené obydlie
štvoruholníkového pôdorysu vypletanými stenami a
šesťkolovou podpornou konštrukciou strechy.
Nájdená rímskoprovinciálna i germánska keramika,
železná spona, prasleny, kamenný brúsok

dokladajú osídlenie na tejto lokalite v dvoch

časových horizontoch: na prelome staršej

a mladšej doby rímskej, približne v 2. polovici

2. storočia n. l., a zhruba o dve storočia neskôr

v druhej polovici 4. storočia n. l., záverom

mladšej doby rímskej a v počiatkoch doby

sťahovania národov.

 

Význam skúmanej lokality bol zvýraznený

aj tým, že v blízkom okolí prechádza tzv. dlhý

val (nazývaný aj spečený val podľa stôp jeho

prepálenia), ktorý je súčasťou valového systému

tiahnuceho sa od Dunaja popri brehu Ipľa od

Hokoviec okolo vrchu Plieška, krajom honu

Nad záhrady cez obec bývalé Opátove

Moravce, smerom cez hon Hrobľa, západne

popri Súdovciach cez hon Roveň k Žemberovciam

a odtiaľ ďalej na sever. Tento val je

ešte stále neobjasnenou záhadou archeológie

na Slovensku. Dr. Titus Kolník, DrSc. hypoteticky

pripúšťa, že tento dosiaľ nespoľahlivo datovaný

dlhý val je spoločným dielom Kvádov a

Rimanov z 1. polovice 4. storočia. Domnelý

Limes Quadorum mal pravdepodobne tvoriť

ochrannú hrádzu proti nomádským kmeňom,

najmä Hunom z východu. Úsek týchto valov tvoril
podľa nestora slovenskej archeológie Ing.Štefana
Janšáka, ktorý ho skúmal v roku 1938,

drevozemný val široký, resp. už deštruovaný

do šírky 13-16 m a zachovaný do výšky

2 m. Pôvodná výška bola pravdepodobne

dvojnásobná – 4 m. Popri vale paralelne bola

priekopa široká 4-5 m, hlboká 1,3-2 m, z ktorej

bola vykopaná hlina na výplň telesa valu, ktorý

bol vystužený drevenou roštovou alebo

komorovou konštrukciou. Sekundárnym horením

tejto drevenej kostry po zániku valu došlo

k prepáleniu hlinenej výplne, z čoho vznikol

aj názov spečený val.

 

 

O osídlení obce v časnom stredoveku svedčia

aj pozostatky črepov nájdené severne

od kostola a na hone Nad

záhrady.

Nájdený keramický materiál rámcovo

datovaný do 9. až 10. storočia, dáva

predpoklad vzniku prvej slovanskej osady na

mieste obce bývalých Opátových Moraviec,

teda v období Veľkej Moravy, okolo roku 833,

ako jednej zo služobných osád zakladaných

počas upevňovania moci staromoravským

Mojmírom I. po násilnom pripojení Pribinovho

nitrianskeho kniežatstva k svojej ríši.

Podľa dvoch na sebe nezávislých písomných

zmienok z kníh napísaných v polovici 19. storočia

a na začiatku 20. storočia je možné

predpokladať osídlenie v kostolnomoravskom

chotári na lokalite Jeruzalem v podobe

hradiska, hrádku či opevneného panského

dvorca.

Pozostatky tohto hradiska spomína česká

spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe

Črty z Uher, napísanej po tom, ako v roku

1852 navštívila Kostolné Moravce.

V druhej zmienke v knihe Moravská dolina

od seniora Samuela Bobála, ktorá je v rukopise,

sa dozvedáme od najstarších obyvateľov

bývalých Kostolných Moraviec na začiatku

20. storočia, odvolávajúc sa na ústnu tradíciu,

o bývalej existencii tohoto hradu, hradiska či

opevneného panského dvorca.

Historicky tie zrúcaniny alebo pozostatky

základov, na ktoré narazili obyvatelia Kostolných

Moraviec, keď si zakladali vinice, môžu

byť ešte staršie, o čom môže svedčiť na

Jeruzaleme nájdený bronzový čakan v roku

1916, ktorý podľa seniora Samuela Bobála

predal notár Tomor múzeu v Budapešti.

Presnejšie lokalizovať toto hradisko, (hrádok

či opevnený panský dvorec) na Jeruzaleme,

resp. západnejšie na Borház, určiť dobu vzniku

a zániku dnes ešte, pokým sa nenájdu ďalšie
archeologické výskumy tejto lokality, nie je možné.

Že staroslovanská obec Moravce pretrvala

i po zániku Veľkomoravskej ríše, vidno aj z písomnej

zmienky nachádzajúcej sa v monografii

o Hontianskej župe, kde sa spomína

jestvovanie obce v časoch panovania prvého

uhorského kráľa Štefana I.

Obdobie panovania tohto prvého kresťanského

kráľa Uhorska významne ovplyvnilo

juh stredného Slovenska, kde sa obec Moravce

nachádza.

Štefan I. za pomoc, ktorú mu poskytol veľmož

slovanského pôvodu Hunt v roku 998 v boji

proti uhorskému vojvodovi Kopáňovi, odmenil

ho značnými majetkami v povodí Ipľa, na juhu

stredného Slovenska a na severe Maďarska.

Po veľmožovi Huntovi, prvom županovi

administratívnej jednotky – kráľovského

komitátu, je pomenovaný celý komitát (neskôr

šľachtická stolica a od polovice 19. storočia

župa) - Hontiansky a jeho centrum – hrad

Hont na okraji pohoria Börzsöny.

Člen rodu Hunt-Poznanovcov, komes Lampert,

syn župana Hunta, dostal do daru od

kráľa Štefana I. majetok v chotári obce

Moravce (Morout). Nezachovala sa síce listina

zo začiatku 11. storočia, ktorá by písomne

tento akt donácie zachytila, ale vyplýva to

z údajov uvedených v prvej písomnej zmienke

o obci z roku 1135. Nepriamo z tejto prvej zmienky
možno vyčítať, že k donácii došlo niekedy okolo roku 1030.

 

 

Jaroslav Filip ml.




(rodák, hudobný skladateľ, dramaturg, herec,

humorista)

 

Narodil sa 22. 6. 1949 v Kostolných Moravciach

v učiteľskej rodine. Po povinných

lekciách v hudobnej škole sa dostal na bratislavské

konzervatórium, odtiaľ do Žiliny.

Potom sa znova vrátil do Bratislavy, kde študoval

v rokoch 1971-1976 filmovú dramaturgiu

na VŠMU. V roku 1968 pracoval v STV, v Slovkoncerte,

ako dramaturg v Trnavskom divadle,

na Novej scéne, dlhší čas bol zamestnaný

v Slovenskom rozhlase. Jeho hudobná púť sa

začala už v 60. rokoch spoluprácou s Dežom

Ursínym a Petrom Lipom. Na konci 70. rokov

sa začala jeho spolupráca s Milanom Lasicom

 

 Spečený val


Kamenný úkaz, ktorého pôvod a účel nie je doteraz známy...

 

Spečený val je predhistorické opevnenie, tiahnúce sa v severojužnom smere od Sitna po hrebeňoch západného brehu Hrona a Ipľa, popri Dekýši, Jabloňovciach, Pečeniciach, cez Žemberovce, Súdovce, Kováčovské kopce až k Dunaju a pokračujúce na maďarskej strane. Na území Slovenska má tento val dĺžku až 60 km. Väčšina zachovaných úsekov valu má formu kamenného násypu širokého 4-6 m a vysokého 1-2,5 m. Časť kameňov je roztavených a roztečených do sklovitej formy, čo je neklamným dôkazom, že val bol vystavený mimoriadne vysokej teplote. Existuje viacero teórií a názorov na dobu vzniku, funkciu a zánik spečeného valu...

„Táto mohutná gigantická stavba si vyžiadala veľkú a mnohoročnú mobilizáciu pracovných síl a dobrú organizáciu práce. Val vznikol v dobe bronzovej a zanikol v prechodnom období medzi dobou bronzovou a a dobou železnou (okolo roku 600 p. n. l.). Účelom valu bolo oddeľovať územie dvoch znepriatelených národov a zabrániť invázii do priestorov obývaných iným etnikom. Treba povedať, že konštrukcia valu je orientovaná na obranu z východného smeru. Katastrofický zánik vypálením valu, mnohých opevnení a hradísk, súvisí s vpádmi východných trácko-skýtskych kmeňov na územie Slovenska. Val mal tiež funkciu záchytnej bariéry proti útokom nomádskych jazdeckých kmeňov z východu.“

( Z článku Pečenice a ich Čínsky múr...uverejneného v časopise Enviromagazín 6/2001 autor Ing. arch. Anton Supuka.)


Kde ho nájdete: Jeho fragmetny je možné nájsť napr. v katastri obce Pečenice. Nie je vyznačený, preto sa treba naň informovať v obci.


 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.