História Moraviec
Povesť o založení Moraviec
Slnko bolo v polovici svojej dennej cesty, keď predná časť vojenskej
družiny Moravanov zastala na vŕšku, aby počkala
opozdilcov, ktorí len pomaličky napredovali roztiahnutí v dlhom
zástupe. Bolo vidno, že sa neobávajú žiadneho nepriateľa, veď
po porážke Pribinu a jeho odchode z Nitry bola krajina v moci
Mojmíra I. A tak vyslaná vojenská družina mala už celkom iný
cieľ. Bolo treba nájsť vhodné miesto na založenie novej osady
Moravanov. Vratislavovi, vodcovi vojenskej družiny, sediac
v sedle svojho vraníka sa naskytol z vŕšku nádherný pohľad na
krajinu pred ním. Mierne zvlnená, skláňajúca sa na juh do
širokého údolia obklopeného nízkymi vŕškami sa mu na prvý
pohľad páčila. Od severu na juh tečúce tri potoky, ktoré
prezrádzali ich vysokými brezami a košatými vŕbami obrastený
brehy, sa akoby v strede údolia vlievali do jedného, dávali tušiť
jeho skúsenému zraku, že tam niekde, kde sa spájajú, je to
vhodné miesto, o ktorom mu vraveli zvedovia. A ešte niečo tu
bolo, čo ho ako skúseného bojovníka fascinovalo. Obranný val
tiahnuci sa naprieč krajinou od juhu na sever k horám. Aj keď
už bol značne poškodený, predsa by mohol v budúcnosti ešte
poslúžiť.
Počkajúc i na tých posledných začali pomaly zostupovať do
údolia. Jazdci na koňoch, ktorých brzdila pomalá rýchlosť
jediného voza v kolóne, na ktorom sa viezla Vratislavova žena
Swatava, sa čo nevidieť predsa len ocitli pri cieli svojej cesty.
Tu ich už čakali zvedovia Zohor a Vlkina, ktorí spolu s Vratislavom
pešky prešli vyhliadnuté miesto.
Skutočne je to tak, povedal po obchôdzke zhomaždeným
bojovníkom Vratislav. Zo západnej a východnej strany potoky,
spájajúce sa dolu na juhu, obrastené trstinou a šáchorom, nás
budú dobre chrániť. A od severu postavíme palisádovú hradbu,
pred ňu piekopu. No, miesto priam stvorené pre naše zámery.
Odsedlať, vypriahnuť kone. Dvaja ich budú strážiť na pastve
a ostatní do roboty. A ty, Zohor, pôjdeš naspäť do Nitry
Mojmírovi s odkazom, že sme našli vhodné miesto pre novú
osadu. Áno, pane, ale čo mu povedať, ako sa bude volať?
Vratislav, nečakajúc takú otázku, keďže na meno ešte ani len
nepomyslel, po krátkom zaváhaní vyslovil meno, ktoré mu
pripomínalo rodnú Moravu.
Moravce. Moravce sa bude volať. Večer, keď všetci okrem
stráží sedeli pri ohni, Swatava predriekajúc zhomaždením
modlitbu Otče náš, ktorú ju naučil pred dvoma rokmi na
Mojmírovom dvore kňaz pasovského biskupa, na jej konci ešte
dodala:
Pane, buď milostivý Moravciam, nám a našim potomkom.
Nevymaž meno Moravce zo svojej pamäti ani z pamäti ľudu
tejto krajiny.
Amen.
Historický vývoj.
Osídlenie v chotároch obce bolo už v mladšej
dobe kamennej (neolite) ľudom kultúry
s mladšou lineárnou keramikou. Bolo to
v rokoch približne 4000 - 4500 pred naším
letopočtom.
Na hone Jeruzalem bol v roku 1916 nájdený
bronzový čakan, ktorý bývalý notár z Hokoviec
Tomor predal do Národného múzea v Budapešti.
Začiatkom 20. storočia v roku 1928 našiel
bývalý učiteľ Vojtech Bodnár na hone
Konopiská dve urny z čiernej hliny. Pozostatky
urien, črepov a náradia z doby kamennej sa
našli aj v katastrálnom území v Kostolných
Moravciach na honoch Nad Tôvom, v Porošíne
a Za Pavčím.
Archeologický výskum
Podrobnejšie a vedeckejšie archeologické
skúmanie osídlenia uskutočnili 1982-1986
pracovníci Archeologického ústavu
Slovenskej akadémie vied z Nitry Dr. Peter
Šalkovský a Jozef Császta na hone Dolné
Devničky, kde bolo nájdené torzo kamenného
sekeromlatu, kamenný drvič a radiolaritová
čepieľka. Severne od obce Opátove Moravce,
kde boli nájdené črepy kultúry s mladšou lineárnou
keramikou, neúplný dvojkónický praslen, kamenná
oslička a výrazný včasnostredoveký črepový materiál.
V roku 1986 skúmal Dr. P. Šalkovský z
Archeologického ústavu Slovenskej akadémie
vied v Nitre (AÚ SAV) staroveké sídlisko na
na hone Konopiská.Bola tu objavená keramika z obdobia
kultúry s lineárnou keramikou. Výskum tu odkryl
zásobnicové jamy a obilnice aj zahĺbené obydlie
štvoruholníkového pôdorysu vypletanými stenami a
šesťkolovou podpornou konštrukciou strechy.
Nájdená rímskoprovinciálna i germánska keramika,
železná spona, prasleny, kamenný brúsok
dokladajú osídlenie na tejto lokalite v dvoch
časových horizontoch: na prelome staršej
a mladšej doby rímskej, približne v 2. polovici
2. storočia n. l., a zhruba o dve storočia neskôr
– v druhej polovici 4. storočia n. l., záverom
mladšej doby rímskej a v počiatkoch doby
sťahovania národov.
Význam skúmanej lokality bol zvýraznený
aj tým, že v blízkom okolí prechádza tzv. dlhý
val (nazývaný aj spečený val podľa stôp jeho
prepálenia), ktorý je súčasťou valového systému
tiahnuceho sa od Dunaja popri brehu Ipľa od
Hokoviec okolo vrchu Plieška, krajom honu
Nad záhrady cez obec bývalé Opátove
Moravce, smerom cez hon Hrobľa, západne
popri Súdovciach cez hon Roveň k Žemberovciam
a odtiaľ ďalej na sever. Tento val je
ešte stále neobjasnenou záhadou archeológie
na Slovensku. Dr. Titus Kolník, DrSc. hypoteticky
pripúšťa, že tento dosiaľ nespoľahlivo datovaný
dlhý val je spoločným dielom Kvádov a
Rimanov z 1. polovice 4. storočia. Domnelý
Limes Quadorum mal pravdepodobne tvoriť
ochrannú hrádzu proti nomádským kmeňom,
najmä Hunom z východu. Úsek týchto valov tvoril
podľa nestora slovenskej archeológie Ing.Štefana
Janšáka, ktorý ho skúmal v roku 1938,
drevozemný val široký, resp. už deštruovaný
do šírky 13-16 m a zachovaný do výšky
2 m. Pôvodná výška bola pravdepodobne
dvojnásobná – 4 m. Popri vale paralelne bola
priekopa široká 4-5 m, hlboká 1,3-2 m, z ktorej
bola vykopaná hlina na výplň telesa valu, ktorý
bol vystužený drevenou roštovou alebo
komorovou konštrukciou. Sekundárnym horením
tejto drevenej kostry po zániku valu došlo
k prepáleniu hlinenej výplne, z čoho vznikol
aj názov spečený val.
O osídlení obce v časnom stredoveku svedčia
aj pozostatky črepov nájdené severne
od kostola a na hone Nad
záhrady.
Nájdený keramický materiál rámcovo
datovaný do 9. až 10. storočia, dáva
predpoklad vzniku prvej slovanskej osady na
mieste obce bývalých Opátových Moraviec,
teda v období Veľkej Moravy, okolo roku 833,
ako jednej zo služobných osád zakladaných
počas upevňovania moci staromoravským
Mojmírom I. po násilnom pripojení Pribinovho
nitrianskeho kniežatstva k svojej ríši.
Podľa dvoch na sebe nezávislých písomných
zmienok z kníh napísaných v polovici 19. storočia
a na začiatku 20. storočia je možné
predpokladať osídlenie v kostolnomoravskom
chotári na lokalite Jeruzalem v podobe
hradiska, hrádku či opevneného panského
dvorca.
Pozostatky tohto hradiska spomína česká
spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe
Črty z Uher, napísanej po tom, ako v roku
1852 navštívila Kostolné Moravce.
V druhej zmienke v knihe Moravská dolina
od seniora Samuela Bobála, ktorá je v rukopise,
sa dozvedáme od najstarších obyvateľov
bývalých Kostolných Moraviec na začiatku
20. storočia, odvolávajúc sa na ústnu tradíciu,
o bývalej existencii tohoto hradu, hradiska či
opevneného panského dvorca.
Historicky tie zrúcaniny alebo pozostatky
základov, na ktoré narazili obyvatelia Kostolných
Moraviec, keď si zakladali vinice, môžu
byť ešte staršie, o čom môže svedčiť na
Jeruzaleme nájdený bronzový čakan v roku
1916, ktorý podľa seniora Samuela Bobála
predal notár Tomor múzeu v Budapešti.
Presnejšie lokalizovať toto hradisko, (hrádok
či opevnený panský dvorec) na Jeruzaleme,
resp. západnejšie na Borház, určiť dobu vzniku
a zániku dnes ešte, pokým sa nenájdu ďalšie
archeologické výskumy tejto lokality, nie je možné.
Že staroslovanská obec Moravce pretrvala
i po zániku Veľkomoravskej ríše, vidno aj z písomnej
zmienky nachádzajúcej sa v monografii
o Hontianskej župe, kde sa spomína
jestvovanie obce v časoch panovania prvého
uhorského kráľa Štefana I.
Obdobie panovania tohto prvého kresťanského
kráľa Uhorska významne ovplyvnilo
juh stredného Slovenska, kde sa obec Moravce
nachádza.
Štefan I. za pomoc, ktorú mu poskytol veľmož
slovanského pôvodu Hunt v roku 998 v boji
proti uhorskému vojvodovi Kopáňovi, odmenil
ho značnými majetkami v povodí Ipľa, na juhu
stredného Slovenska a na severe Maďarska.
Po veľmožovi Huntovi, prvom županovi
administratívnej jednotky – kráľovského
komitátu, je pomenovaný celý komitát (neskôr
šľachtická stolica a od polovice 19. storočia
župa) - Hontiansky a jeho centrum – hrad
Hont na okraji pohoria Börzsöny.
Člen rodu Hunt-Poznanovcov, komes Lampert,
syn župana Hunta, dostal do daru od
kráľa Štefana I. majetok v chotári obce
Moravce (Morout). Nezachovala sa síce listina
zo začiatku 11. storočia, ktorá by písomne
tento akt donácie zachytila, ale vyplýva to
z údajov uvedených v prvej písomnej zmienke
o obci z roku 1135. Nepriamo z tejto prvej zmienky
možno vyčítať, že k donácii došlo niekedy okolo roku 1030.
Jaroslav Filip ml.
(rodák, hudobný skladateľ, dramaturg, herec,
humorista)
Narodil sa 22. 6. 1949 v Kostolných Moravciach
v učiteľskej rodine. Po povinných
lekciách v hudobnej škole sa dostal na bratislavské
konzervatórium, odtiaľ do Žiliny.
Potom sa znova vrátil do Bratislavy, kde študoval
v rokoch 1971-1976 filmovú dramaturgiu
na VŠMU. V roku 1968 pracoval v STV, v Slovkoncerte,
ako dramaturg v Trnavskom divadle,
na Novej scéne, dlhší čas bol zamestnaný
v Slovenskom rozhlase. Jeho hudobná púť sa
začala už v 60. rokoch spoluprácou s Dežom
Ursínym a Petrom Lipom. Na konci 70. rokov
sa začala jeho spolupráca s Milanom Lasicom
Kamenný úkaz, ktorého pôvod a účel nie je doteraz známy...
Spečený val je predhistorické opevnenie, tiahnúce sa v severojužnom smere od Sitna po hrebeňoch západného brehu Hrona a Ipľa, popri Dekýši, Jabloňovciach, Pečeniciach, cez Žemberovce, Súdovce, Kováčovské kopce až k Dunaju a pokračujúce na maďarskej strane. Na území Slovenska má tento val dĺžku až 60 km. Väčšina zachovaných úsekov valu má formu kamenného násypu širokého 4-6 m a vysokého 1-2,5 m. Časť kameňov je roztavených a roztečených do sklovitej formy, čo je neklamným dôkazom, že val bol vystavený mimoriadne vysokej teplote. Existuje viacero teórií a názorov na dobu vzniku, funkciu a zánik spečeného valu...
„Táto mohutná gigantická stavba si vyžiadala veľkú a mnohoročnú mobilizáciu pracovných síl a dobrú organizáciu práce. Val vznikol v dobe bronzovej a zanikol v prechodnom období medzi dobou bronzovou a a dobou železnou (okolo roku 600 p. n. l.). Účelom valu bolo oddeľovať územie dvoch znepriatelených národov a zabrániť invázii do priestorov obývaných iným etnikom. Treba povedať, že konštrukcia valu je orientovaná na obranu z východného smeru. Katastrofický zánik vypálením valu, mnohých opevnení a hradísk, súvisí s vpádmi východných trácko-skýtskych kmeňov na územie Slovenska. Val mal tiež funkciu záchytnej bariéry proti útokom nomádskych jazdeckých kmeňov z východu.“
( Z článku Pečenice a ich Čínsky múr...uverejneného v časopise Enviromagazín 6/2001 autor Ing. arch. Anton Supuka.)
Kde ho nájdete: Jeho fragmetny je možné nájsť napr. v katastri obce Pečenice. Nie je vyznačený, preto sa treba naň informovať v obci.
