Choď na obsah
Choď na menu
Prečo nás klamú?
3. 11. 2009
31.10.2009
Keby sme si mali utvárať názor len podľa mediálnych správ a veriť oficiálnym štúdiám, tak za všetko zlo vo svete je zodpovedných tých niekoľko stomiliónov bielych obyvateľov tejto planéty.
Pretože všade sa - aj v oficiálnej správe OSN (proti ktorej nikto neprotestoval, čo je veľmi čudné) - hovorí, že približne 1% až 2% obyvateľov sveta vlastní 50 % všetkého svetového bohatstva a keď sa do nich začítate zistíte, že tým vlastne myslia obyvateľstvo európskych krajín a Severnej Ameriky. Ale kto je v týchto krajinách naozaj bohatý?
O veľkej väčšine obyvateľov to veru povedať nemožno. A predsa práve tej mase pracujúcich ľudí chcú stále zvyšovať dane z príjmu a teraz už
dokonca aj siahať na ich žobrácke penzie - ak ich aj nenapadá niečo oveľa horšie! Takže Slováci, majme sa na pozore! Keďže Slovensko je teraz členskou krajinou EÚ, aj my vlastne patríme k "najbohatším ľuďom na tejto planéte", ktorí sú teraz terčom úsporných opatrení v ekonomických a sociálnych štúdiách - my, ktorí sme celý život pracovali a na podnikanie sme sa po prevrate nemohli dať, pretože sa to prieči našej duši a vidíme, že to nie je nič iné, než špinavé "keťasenie". My, čo za všetko čo máme, vďačíme len svojím mozoľnatým rukám či svojmu umu a nikdy sme nikoho druhého nevykorisťovali a žiadnej cudzej krajine sme nikdy nič nevzali.
Odborníci hovoria, že sa teraz svojich "nadštandardov" musíme vzdať. Takže teraz, keď sa blíži staroba a mali by sme si právom užívať svoju poctivo vyslúženú penziu zisťujeme, že sme prebytoční a lepšie by bolo, keby sme sa čo najskôr pobrali na druhý svet, lebo tu len zavadziame. Tak hovoria mladí "odborníci" na sociálne problémy a ekonomiku. Zrazu patríme k tým, ktorých vládnuce elity označujú za "darmožráčov", ktorí len zbytočne odsávajú zdroje.
Tí, čo riadia svet usúdili, že na penzie pre našu generáciu nebude dosť peňazí. Odborníci hovoria, že do penzie nastupuje príliš početná generácia a že európski a americkí penzisti sa zrejme budú musieť svojich penzií vzdať, ak sa majú ich krajiny udržať ekonomicky nad vodou a ak sa majú navyše vyrovnávať najkrikľavejšie sociálne rozdiely medzi prvým a tretím svetom. A keďže to jednoducho nie je možné, pretože pre väčšinu nádejných penzistov platí, že to bude ich jediný príjem, nastupuje
hromadné znižovanie počtov "darmožráčov" - hromadné vyvražďovanie obyvateľstva, ktoré nepatrí k vrstve bohatých a to všetkými dostupnými prostriedkami. Aj prostredníctvom bezplatnej zdravotníckej starostlivosti pre všetkých, pretože tak je to najľahšie. V dôsledku bezplatnej "starostlivosti" budú ľudia hromadne predčasne mrieť a pritom nikto nikomu nebude môcť nič dokázať.
Ale kto to vlastne k takémuto názoru na svet dospel? Kto sa opovažuje hrať na boha a rozhodovať o bytí či nebytí druhých? Kto má v rukách moc a prostriedky, aby taký plán mohol v praxi uskutočniť globálne? Tí, ktorým patrí väčšina skutočného bohatstva na tejto planéte. A "odborníci", čo nás teraz na všetkých stranách klamú, vedome či nevedome slúžia tejto bohatej triede, ktorá má v rukách skutočnú moc. Veď aký je skutočný stav v rozdeľovaní svetového bohatstva? V oficiálnych správach sa uvádza, že 10 najbohatších miliardárov vo svete vlastní majetok v hodnote približne 133 miliárd, čo je 1 a pol krát viac, než celkový ročný príjem najmenej
rozvinutých krajín. Viac než 1,2 miliardy osôb, t.j. každý piaty na zemi, je nútený vyžiť len z jedného dolára na deň. A keďže počet obyvateľov rozvojových krajín neúmerne rastie, v 90-tych rokoch sa počet najchudobnejších zvýšil o ďalších 28 miliónov. Minimálne 54 krajín je teraz ešte biednejších, než boli v 90-tych rokoch.
Ale príjmy najbohatších ľudí čoraz rýchlejším tempom stúpajú a ten trend
nič neohrozuje. Dokonca aj tých, ktorí vlastnou vinou vyšli na mizinu, zachraňujú vlády obrovskými sumami z peňazí daňových poplatníkov. Ale bielych obyvateľov severských krajín by ste medzi týmito sotva našli. Možno pár starých britských a amerických protestantských rodín, ktoré si dokázali udržať svoje bohatstvo, založené na tzv. "starých" peniazoch. To je všetko. Keď zistíte, kto si z plodov práce väčšiny prisvojuje vo svetovom meradle najväčší kus koláča, nájdete odpoveď na otázku, ako globálne vyriešiť najpáľčivejšie sociálne problémy. Ale vaša analýza a návrh riešení sa bude podstatne líšiť od tých, ktoré nám dnes vnucujú.
Do ruského denníka Pravda stále píše akýsi Babu G. Ranganathan. Či je skutočne Ind alebo je to len falošné meno, za ktorým sa skrýva nejaký príslušník aristokracie, to ani nie je podstatné. Tento autor často používa staré poučné príbehy, aby podporil svoje stanovisko. Naposledy píše o sebeckej jabloni, ktorá sa odmieta deliť s druhými o plody svojho úsilia - čím chce povedať, že biely svet sa musí ochotne podeliť o svoje bohatstvo s ostatnými. Ale na takýchto autorov si treba dať veľký pozor; to sú len nešikovní klamári a verní prisluhovači tých, ktorí nesú vinu za všetku našu biedu.
Aj tento autor svojimi článkami stále presviedča dôverčivého ruského občana, že si musí osvojiť ideu o rovnosti rás, otvoriť brány svojej krajiny dokorán a vpustiť dnu hordy cudzích, v mene "demokracie" si nechať morálne rozložiť krajinu a veľkodušne sa so svetom podeliť o svoje prírodné a iné bohatstvo. Niet pochýb, že v skutočnosti ide o to, aby sa oň podelili hlavne s tými, ktorí sú za všetkým tým experimentovaním a masovým vyvražďovaním bielych kresťanov v Rusku a ktorým dnes už patrí väčšia časť svetových surovinových zásob.
Je ľahké roznecovať nenávisť medzi rasami tým, že budeme rozvojový svet presviedčať, že príčinou všetkých ich nešťastí je "chamtivý biely svet". Je ľahké podnecovať černošskú menšinu v Spojených štátoch, aby z peňazí amerických daňových poplatníkov, ktorí s otroctvom nič spoločné nemajú, žiadala platiť odškodné za zotročenie Afričanov, ktorí ani neboli ich predkami, pretože väčšina súčasných černochov a ich rodičia prišli do Ameriky až oveľa neskôr. Je ľahké povzbudzovať všelijakých privandrovalcov, aby pre seba žiadali výhody (byty zadarmo, bezplatné vzdelávanie, bezplatná zdravotná starostlivosť, lieky zdarma, atď. ), aké domáce obyvateľstvo nemá, hoci aj to sa dnes v dôsledku krízy nachádza vo veľmi neradostnej situácii a tým zvyšovať napätie v spoločnosti. Je také ľahké všade roznecovať nenávisť, keď z toho trieda bohatých tak výhodne ťaží!
Médiá a akademici šírením povrchných názorov a nesprávnych hodnotení situácie sústavne odvádzajú pozornosť od skutočných vinníkov. Ale s týmto dnes už u európskeho obyvateľstva nepochodia. Európania sa im nechali zatlačiť do kúta; nechceli si dušu zaťažovať tým peklom, ktoré predstavuje holá pravda a krutá životná realita, a tak sa uzavreli do ulity osobných záujmov, ale to neznačí, že budú večne len ticho sedieť v kúte a že sa nechajú pripraviť aj o poslednú nádej, že ich deti by mohli žiť v nejakom lepšom svete. Čo Európu teraz čaká, o tom výstižne píše Hans
Vogel v ruskom denníku Pravda:
"Zo spravodajstva sa človek nedozvie, ako sa pretrvávajúca kríza, či skôr depresia, dotýka sociálnych väzieb Európy. A predsa, pre každého Európana je životne dôležité vedieť, aká ekonomická katastrofa je na pochode v jeho blízkom susedstve, čo sa deje iným ľuďom na jeho ulici, ako to vyzerá v jeho krajine a v susedných štátoch. Je veľmi dôležité toto vedieť, pretože už čoskoro bude väčšina Európanov čeliť podobným
problémom. Toto skôr či neskôr ovplyvní celú pevninu a drasticky to zmení jej tvár na celé nastávajúce roky.
Už teraz sú dôsledky krízy ničivé a oveľa horšie, než si kto pred rokom
predstavoval. Verili by ste, napríklad, že pol milióna Španielov trpí hladom; že ich situácia je taká zlá, že EÚ je nútená posielať im potravinovú pomoc? Práve takéto šokujúce informácie možno nájsť v nedávno uverejnenej správe Červeného kríža pod názvom: "Ekonomická kríza a humanitárny dopad na Európu" (viď link na správu v pôvodnom článku). Všade stúpa nezamestnanosť. Nezamestnanosť mladých v EÚ je v priemere 20%-ná. V EÚ sa nachádza zhruba 50 miliónov osôb "momentálne zraniteľných vďaka nezamestnanosti a ten počet pritom nezahŕňa tých, ktorí sa už hľadania práce vzdali". Pod pojmom "zraniteľnosť" sa myslí hrozba hladu a bezdomovectvo. A počet bezdomovcov bude ešte stúpať, pretože vlády všade škrtajú náklady na sociálne programy, na zdravotníctvo, podpory a iné platby pre sociálne slabých.
...Mnoho príslušníkov strednej triedy doslova ochorelo z obáv. Trpia nespavosťou, niektorí sa dali na alkoholizmus, iní hľadajú zabudnutie v drogách. Mnoho príslušníkov strednej triedy už nedokáže platiť účty za elektrinu, plyn či telefón. Mnohým rodinám už vypli elektrinu alebo plyn a niet pochýb, že za nimi budú nasledovať ďalší. V niektorých krajinách, napríklad v Maďarsku, už prišli s programom pomáhať ľuďom platiť za teplo alebo splácať hypotéku.
V Amerike vyhodili mnohých na ulicu, pretože nevládali platiť hypotéku. V dôsledku toho v okolí mnohých amerických miest vyrástli ako huby po daždi stanové mestečká, v ktorých teraz bývajú noví bezdomovci. Tento jav sa zatiaľ v Európe neobjavil, ale nebojte sa, k tomu naisto dôjde.
Pritom platí, že zatiaľčo pomoc pre európskych chudobných sa dostavuje pomaly, len po kvapkách, väčšinou z Červeného kríža, z rôznych charitatívnych organizácií a cirkví, pomoc pre zlodejských a neschopných bankárov je rozsiahla. Celková výška záchranných balíčkov v Európe sa odhaduje na tri miliardy eur, čo je čiastka, ktorá predstavujue celkový HDP Nemecka, ktoré má najväčšiu ekonomiku. A mnoho ľudí si neuvedomuje, že tie peniaze, ktoré vyplatili bankám - a tie ich použili na odmeny, vojny, nehodnotný tovar či podozrivé projekty - sa museli odniekiaľ zobrať. O toto sa udialo v dobe, kedy je ekonomický rast v červených číslach. Ak niekto len trochu rozumie ekonomike, povie vám, že keď sa suma peňazí v
obehu zvyšuje rýchlejšie, než rastie ekonomika, dôjde k inflácii. Väčšina vlád nedokáže odolať pokušeniu upravovať štatistické údaje, napríklad rast inflácie, ale pravda napokon aj tak vyjde najavo.
Inými slovami: neverte oficiálnym číslam o ekonomike a inflácii!
K tomu netreba byť jasnovidcom alebo géniom, aby človek vedel odhadnúť, čo bude hlavným dôsledkom súčasnej chybnej politiky: nárast sociálnej biedy, zvyšovanie napätia, neistota a väčšia zločinnosť. O to skôr, že tu niet žiadnych známok oživenia. Mali by ste vedieť, že medzinárodná preprava tovarov takmer úplne zastala a že vo väčšine európskych prístavov vládne nezvyčajný pokoj. Je pred nami dlhé obdobie čakania na začiatok oživenia. A len čas ukáže, či to oživenie - ak sa vôbec dostaví - povedie k obnoveniu životných štandardov, aké tu boli pred krízou.
Vlády európskych krajín medzitým vydávajú miliardy eur na špehovanie vlastných občanov a vymýšľajú stále ľstivejšie metódy zisťovania, čo si každý jednotlivý občan myslí.
Pamätajte si: každý občan EÚ je teraz považovaný za teroristu. Od čias
Metternicha a Guizota sa nikdy toľko európskych vlád nebálo vlastných občanov ako teraz. A zdá sa, že vládna paranoja je aj opodstatnená. Väčšina obyvateľov EÚ je nazlostená na vlastné vlády a na bruselských eurokratov. Na mnohých miestach to priam vrie nespokojnosťou. Britské tajné služby teraz považujú strednú triedu za potenciálne revolučnú; za triedu, ktorá je najnebezpečnejšia pre súčasný poriadok. Ak sa máme poučiť z dejín, je jasné, že nie je možné vládnuť bez súhlasu väčšiny.
Dejiny povstaní a revolúcií ukazujú, že k tým zvyčajne dochádza vtedy, keď sa kľúčová vrstva spoločnosti obáva, že by mohla prísť o svoje živobytie. A toto dnes platí pre európsku strednú triedu. A niet žiadneho dôvodu, prečo by tento fakt mohol zrazu stratiť platnosť. Zmena sa možno dostaví skôr, než si väčšina ľudí dokáže predstaviť." Ak sa nás teda toľko vedátorov a nedôveryhodných politických a ekonomických analytikov snaží oklamať to preto, lebo páni za oponou sa boja pravdy a hlavne toho, ako by sme na ňu my, obyčajní ľudia, mohli zareagovať.
Archív
Kalendár
<< |
október / 2022 |
>> |