Sopečné pohoria
CHKO ŠTIAVNICKÉ VRCHY
Východiská: Banská Štiavnica, Žiar Nad Hronom, KrupinaVyhlásená: 1979
Výmera: 77 630 ha
Geomorfologický celok: Štiavnické vrchy
Okresy: Banská Štiavnica, Krupina, Levice, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Informačné stredisko: v NPR Sitno, Energetikov 1, 969 01 Banská Štiavnica
Štiavnické vrchy sú najväčšie sopečné pohorie Západných Karpát. Ležia na rozhraní dvoch rozdielnych klimatických typov, čoho odrazom je horizontálne a vertikálne prelínanie teplomilných prvkov flóry a fauny s karpatskými horskými prvkami. Atraktívnosť územia zvyšujú vodné nádrže - tajchy. Ich budovanie si vynútil rozvoj baníctva v minulých storočiach a slúžili ako zdroj energie i úžitkovej vody. Spolu s napájacími a náhonovými jarkami a ďalšími vodohospodárskymi zariadeniami tvoria unikátny technický systém. V exploatovaných rudných žilách a odžilkoch bolo popísaných viacero vzácnych a jedinečných minerálov Slovenska. V tunajších lesoch sa vyskytuje veľké množstvo cudzokrajných drevín. Súvisí to so založením lesníckej katedry v roku 1807, ktorá sa stala súčasťou Baníckej a lesníckej akadémie z roku 1764. V rámci nej neskôr vznikla botanická záhrada, v ktorej na ploche 3, 5 ha boli vysadené dreviny z rozličných častí sveta. Ešte väčší podiel cudzokrajných drevín má lesnícke arborétum Kysihýbel (1900 taxónov), v ktorom sa na ploche 7, 7 ha dodnes pestujú cudzokrajné dreviny pre lesné hospodárstvo. Niektoré teplomilné druhy šíriace sa dolinami otvorenými na juh tu dosahujú severnú hranicu rozšírenia (dub cerový, javor tatársky). Na teplých výslnných andezitových skalách s plytkou skeletovitou pôdou sa nachádzajú prvky xerotermnej flóry - kavyľ vláskatý, kukučka vencová, rozchodník prudký a i. Na niektorých stanovištiach nájdeme poniklec veľkokvetý a šafrán rôznofarebný. Severnejšie rastie aj brusnica obyčajná, brusnica čučoriedková a valdštajnka trojlistá Magicova. Zo živočíštva sú hojne zastúpené vtáky, ako orol krikľavý, myšiak hôrny, sova obyčajná a mnoho druhov spevavcov. Vyskytujú sa tu i vzácne mäsožravé cicavce - rys a mačka divá. K najnápadnejším druhom hmyzu patria motýle - vidlochvost feniklový a ovocný, žije tu tiež vzácna modlivka zelená, roháč obyčajný a fúzač alpský. V opustených banských dielach našlo skrýše niekoľko druhov netopierov, napríklad podkovár veľký, podkovár malý, netopier obyčajný, večernica malá a iné.
CHKO POĽANA
Východiská: Banská Bystrica, Brezno, Detva
Vyhlásená: 1981
Výmera: 20 079 ha
Geomorfologický celok: Poľana, Veporské vrchy
Okresy: Banská Bystrica, Brezno, Detva, Zvolen
Informačné stredisko: J. M. Hurbana 20, 960 01 Zvolen
Poľana je naše najvyššie sopečné pohorie. Vulkanickou činnosťou sa na jej území vytvorila mohutná sopka s priemerom 20 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. Stratovulkanická stavba sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov a prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov. V centrálnej časti územia sa pôsobením eróznych a denudačných procesov zachovala typická kotlovitá prehĺbenina - kaldera. Zvyšky lávových andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovacím procesom, slúžia ako náučné objekty a veľa z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky. V území sa vyskytuje jedinečná sieť potokov, ktorá nemá na Slovensku obdobu. Osobitosťou chránenej krajinnej oblasti je vrcholová smrečina na Zadnej Poľane, ktorá sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade. V území dochádza k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých. Z vtáčích druhov môžeme v oblasti pozorovať napríklad orla krikľavého, výra skalného, kuvička vrabčieho, ďatla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian čierny. Podpoľanie je charakteristické hojným výskytom strakoša kolesára. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys.Pre výnimočné kvality z hľadiska poľovníctva bola stredná a južná časť chránenej krajinnej oblasti vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri. Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO.
CHKO PONITRIE
Východiská: Žiar Nad Hronom, Nitra, Partizánske
Vyhlásená: 1985
Výmera: 37 665 ha
Geomorfologický celok: Tribeč, Vtáčnik
Okresy: Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Informačné stredisko: Samova 3, 949 01 Nitra
Chránená krajinná oblasť Ponitrie sa nachádza v dvoch odlišných orografických celkoch - Tribeči a Vtáčniku. Líšia sa po stránke geologickej stavby, typológie lesov, rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Tribeč patrí ku starým jadrovým pohoriam. Budujú ho kryštalické bridlice, granodiority, ale i horniny mezozoika (vápence, dolomity, kremence, bridlice), z ktorých k morfologicky ojedinelým patria kremencové hôrky, lemujúce jeho chrbát zo západu na východ. Typické pre Tribeč sú dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy. Vzhľadom na svoju nadmorskú výšku, geologické podložie a expozíciu, Tribeč pokrývajú zväčša teplomilné rastlinné spoločenstvá. Rastú tu vzácne a chránené druhy ako peniažtek slovenský, hrdobárka páchnuca, hrachor benátsky, kosatec nízky, hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá a rad ďalších chránených druhov. Mladšie pohorie sopečného pôvodu - Vtáčnik je súčasťou vulkanického Slovenského stredohoria. Najrozšírenejšie v jeho území sú andezity a ich pyroklastiká. Pre Vtáčnik sú typické bukové porasty a zmiešané porasty buka a jedle. Vrchol Vtáčnika pokrývajú bukové porasty krovitého vzrastu, tzv. listnatá kosodrevina s pôvodným smrekom, v ktorej sa objavujú horské druhy rastlinstva, ako sú mačucha cesnačkovitá, kamzičník rakúsky, chlpaňa lesná, iskerník platanolistý, prilbica moldavská a pozoruhodný výskyt má škarda sibírska. Vzácne sa tu vyskytuje aj tis obyčajný.
Zo zástupcov fauny Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie si pozornosť zaslúži výskyt rysa a mačky divej ako pôvodných šeliem. Ďalej sa v nej vyskytuje jelenia, v nižších polohách srnčia a diviačia zver. Veľmi dobre sa v Tribeči darí danielej a muflónej zveri, ktorá bola na Slovensku introdukovaná v roku 1867. Zo vzácnych dravcov sa v oblasti vyskytuje orol krikľavý, orol kráľovský, hadiar krátkoprstý a včelár obyčajný. Treba spomenúť aj veľmi vzácneho jariabka hôrneho, ktorého stavy vo Vtáčniku sú už pomerne nízke. Územie je bohaté aj na mnohé vzácne a chránené bezstavovce, ako sú napríklad fúzač obrovský, nosorožtek obyčajný, cikáda viničová, sága stepná. Z motýľov jeto napr. jasoň chochlačkový, vidlochvost ovocný a feniklový, z pavúkov stepník červený.
NPR DOBROČSKÝ PRALES
NPR sa nachádza sa vo Veporských vrchoch 6 km južne od Čiernobalockej osady Dobroč. Patrí medzi najstaršie prirodzené lesy na Slovensku. Za chránené územie bol vyhlásený v r.1913. Väčšina našich lesov je hospodársky využívaná a tak Dobročský prales o rozlohe 100 ha patrí medzi posledné územia, na ktorých môžeme pozorovať život a skladbu prirodzených lesov. V r. 1998 získal Diplom Rady Európy. Od r. 1994 je z dôvodu ochrany uzavretý a je možné prezrieť si ho s odborným sprievodcom z exkurzného chodníka.
NPR KLENOV
je pozostatkom lávového prúdu z Poľany (činná sopka v treťohorách).Dôvodom ochrany je prirodzená skladba bukovo-jedľových lesov. Táto rezervácia je prístupná verejnosti za dodržania podmienok správania sa v NPR. V jeho blízkosti sa nachádza chránené územie Blatá s bohatým zastúpením chránených rastlín. V blízkosti Čierneho Balogu sa nachádza NP Nízke Tatry a NP Muránska planina s desiatimi NPR.
BADÍNSKY PRALES
Badínsky prales patrí medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Národnou prírodnou rezerváciou je od roku 1994. Nachádza sa v Kremnických vrchoch pri obci Badín v nadmorskej výške 700 až 850 m n.m.. Pôvodná rozloha bola 20,5 ha, v dnešnej dobe je chránených 30,03 ha. Podarilo sa zachovať prirodzené zloženie karpatských lesov.
NPR BOKY
NPR Boky o rozlohe 176,49 ha bola vyhlásená v roku 1964 z dôvodu ochrany jednej z najsevernejších lokalít teplomilných a suchomilných rastlinných a živočíšnych druhov s výskytom zaujímavých geomorfologických výtvorov: kamenných morí, sutí a skalného hríbu Čertova skala. Územie je zároveň územím európskeho významu.
NPR MLÁČIK
NPR Mláčik o rozlohe 147,20 ha bola vyhlásená v roku 1982 na ochranu zachovaných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev jedľovo-bukového vegetačného stupňa, s výskytom lesných mokradí s jelšou a ďalšími fytocenologicky významnými druhmi v nadmorskej výške 690 - 960 m n. m. Územie je zároveň územím európskeho významu.
NPR SITNO
Národná prírodná rezervácia (NPR) Sitno sa rozprestiera na ploche 93,68 ha v katastrálnom území obce Ilije. Toto územie bolo vyhlásené za NPR v roku 1951 za účelom ochrany prírody významnej dominanty Štiavnických vrchov – Sitna. Na vrchole Sitna stojí rozhľadňa z 18. storočia: dnes slúži ako terénna základňa. Východisko - prístup: Tatárska lúka pod Sitnom asi 2 km od autobusovej zastávky v rekreačnej oblasti Počúvadlo, NCH je súčasť značeného turistického chodníka. Zaujímavosti: skalné mesto s mohutnými andezitovými bralami, ktoré na severovýchodnej strane od Tatárskej lúky dosahujú výšku až 50 metrov, rozhľadňa postavená v roku 1727, stopy po osídlení a praveké hradisko z neskorej doby bronzovej, výskyt chránených rastlinných a živočíšnych druhov.
Prírodná rezervácia Šinkov salaš
Prírodná rezervácia Šinkov salaš (2,315 ha) reprezentuje nálezisko chráneného a ohrozeného druhu flóry Slovenska hlaváčika jarného (Adonis vernalis), ktorý na území stredoslovenského regiónu patrí k veľmi zriedkavým druhom.